10 REASONS WHY PEOPLE STOP READING MAGAZINES

Listujúc posledným výtlačkom Instylu sa mi nedávno rozplynul jeden dávny sen - stať sa raz jeho módnou redaktorkou.

Okej, nebrala som úplne do úvahy, že neovládam gramatiku a celkovo neviem písať..okeeej, povedzme, že to bol jeden z takých tých menej reálnych snov.
Hlavné je, že mi módna rubrika Instylu hovorila priamo z duše. Tento estetický súzvuk som vo svojich mladých letách dokonca vnímala tak silno, že som ho mala predplatený ako jediný módny časopis.

Ale všetkému je teraz koniec, ľudia prestávajú čítať a Instyle končí. Ako geek, ktorý hoci nespustí oči z mobilu a prsty z klávesnice, časopis si na ceste do Prahy/na Slovensko vždy kúpi, sa zamýšľam prečo.

1. Ľudia preferujú rýchle, predžuté informácie a nechce sa im čítať články. S čím by mohol súvisieť aj všeobecný pokles záujmu o blogy a presun na Youtube.
2. Na internete / v mobile nájdu všetko, čo potrebujú a zadarmo.
3. Čo sa týka recenzií a beauty článkov, väčšina stále verí, že beauty blogerky sú viac nezávislé ako redaktorky, čo potvrdzuje i skutočnosť, že v časopisoch nikdy nečítate kritiku na uvedené produkty.
4. Naopak, čítate reklamu. Veľa reklamy. Niekedy neohrabane zaobelenú do článkov. Pamätám si, ako som raz natrafila na článok, tuším v Marianne, že ako sa naladiť na príchod jari. Po prvom tipe, 'pořiďte si vázu s kvetmi', nasledovalo 'pořiďte si kočku' a odkaz na nejakú chovnú stanicu, 'pořiďte si nové matrace' a odkaz na nejaký obchod.. a 10 ďalších random jarných tipov s miestom, kde si to máte kúpiť. Výsmech.
5. Ľudia, ktorí stále nestratili chuť čítať, preferujú časopisy z tvrdého matného papiera, hrubé ako knihy, ktoré si dajú do knižnice - typu Kinfolk, Dansk alebo Cereal.

Schválne som nepoužila v predošlom bode aj výraz 'časopisy vyššej obsahovej kvality', lebo i taká Eva je kvalitná pre svojich skalných čitateľov, ale toto je napríklad niečo, čo prestáva baviť na bežných módnych časopisov mňa.

6.Jazyk v časopisoch mi je čím ďalej tým viac podobný jazyku blogov. Články pojednávajú o témach len na povrchu, štylisticky ma akurát rozladia, pri článku na zamyslenie sa akurát zamyslím nad tým, koľko ten pamflet trvalo redaktorke napísať, články na pobavenie mi prídu trápne.
(Tu je nutno dodať, že som vekom čoraz náročnejšia, čítaj zatrpknutejšia.)

Kým od blogov nečakám žiaden významný literárny počin, v časopise by som si rada prečítala zaujímavý text, hoc na banálnu tému týkajúcu sa módy.

7. Zdroj: Pinterest. Alebo rovno žiaden. Ani neviem slovami obsiahnúť, ako ma toto vytáča. V nadpolovičnej väčšine neoznačených obrázkov poznávam autora/blogerku, ktorého dielo nejaká vykutálená redaktorka použila na uľahčenie si práce, a to sa browsovaniu po blogoch a inšpiráciach na nete venujem skutočne len okrajovo. Že označovanie zdrojov patrí ku každému dielu vie každý študent, ktorý kedy písal seminárku, blogerky, a neviem prečo by mali byť časopisy výnimkou.
8. Priložená nepotrebnosť. Som jediná, ktorá keď sa rozhoduje, ktorý časopis v stánku si kúpiť, siahne po tom, ktorý neobsahuje žiadnu Evita knihu, diár, zlaté tetovačky?
9. Nedostatok originality. Vždy s napätím čítam i kratučké texty k editoriálom alebo v módnych rubrikách, že by som nasala nejakú tú kreativitu a hravú slovotvorbu, no stále je to len to isté "Vyfarbite sa!" a pod.
10. Všadeprítomná reklama. Novinky od Rimmelu na stránkach viacerých beauty blogov a súčasne v časopisoch nie sú náhoda. No kým blogerky reklamu či darované produkty často značia, v časopisoch už bohužiaľ neverím ani jednému ilustračnému obrázku.

A aj keď by som mohla vymenovať ešte x ďalších dôvodov, prečo ľudí či mňa samotnú nebavia časopisy, na každú cestu Slovenskom či do Prahy sa vyzbrojím minimálne jedným z nich. Dívam sa naň už inými očami, ako za teenegerských čias, porovnám ho neraz i s vlastným blogom, baví ma, i hnevá. No kým ma šušťanie papiera pri prevracaní stránok neomrzí a cesta vďaka nemu ubehne rýchlejšie, kupovať si časopisy neprestanem.